Utrpenie je pre človeka aj ako prostriedok duchovného rastu.
Nie je dobre lipnúť na pohodlnosti života, pretože pri pohodlnosti duchovne človek nerastie, stagnuje, prípadne ho to v duchovnom raste posunie vyložene dozadu.
Aj u niektorých detí a mladých ľudí si všímam, že hoci sa v jadre zdajú byť duchovne veľmi vyspelí a čistí, na druhej strane im chýba určitá hĺbka a vážnosť. Nezažili v živote ešte veľa utrpenia (ešte sa im nestihli znečistiť čakry, tak utrpenia veľa nemajú, rodičia sa o nich po všetkých stránkach postarajú) ktoré by ich v duchovnom raste malo dosť posilniť.
Na druhej strane pozorujem aj určitú časť takých ľudí, ktorí sú duchovne tak veľmi nízky, že ani utrpenie ich nedokáže v duchovnom raste posunúť dopredu, ale častokrát žiaľ ešte opačne smerom dozadu.
Môžem uviesť aj príklad: Nemusí ísť len o náboženských ľudí, ale v prípade náboženských ľudí si títo ľudia interpretujú utrpenie ako nedostatočnú vieru a nedostatočnú vernosť k ich "Bohu" a k náboženským dogmám. Utrpenie ich teda len silnejšie a silnejšie privádza k otroctvu dogmatického náboženstva, na miesto toho, aby si aj v súvislosti s utrpením uvedomili, že náboženstvo im nič (dobré) dať nemôže a nič (dobré) nedáva. Utrpenie by ich po správnosti malo od náboženstva odradiť.
(Tiež aj cirkev dokáže veľmi cynicky zneužiť utrpenie ľudí na vymývanie mozgov, napr. v nemocniciach pobehujú katolícki kňazi a dávajú ľuďom pomazanie chorých a spovedajú ich. Ak takýto človek potom zomrie, v astrálnom svete bude mať kvôli takýmto obradom zbytočne veľa utrpenia po takom náboženskom zaklínaní z ktorého ide len negatívna energia)
Ale teraz by som to zobral z toho uhľu pohľadu, prečo netrpieť, resp. prečo trpieť čo najmenej:
Dobré by bolo aj zadefinovať si, čo to vlastne utrpenie je. Je to dosť abstraktný a veľmi široký pojem, pod ktorým sa toho myslí veľmi veľa:
ide o finančné problémy,
najrôznejšie negatívne "náhody" v živote, najrôznejšie komplikácie a prekážky v živote,
rôzne spoločenské problémy v medziľudských vzťahoch, nepríjemní ľudia, rodinné problémy,
zdravotné problémy.
Utrpenie tiež človeka obmedzuje v osobnej slobode, napr. nakoľko je človek časovo silne zaneprázdnený pretože musí veľa pracovať, nemôže si nájsť čas na meditáciu alebo rozjímanie. V takomto prípade utrpenie človeka brzdí aj v duchovnom raste.
V budhizme sa veľmi nerozumiem veľmi som ho neštudoval, ale pokiaľ viem aj celé budhistická filozofia sa viac menej točí len o odstránení utrpenia, čo je pochopiteľne rozumná a múdra filozofia.
***********************************
Prečo trpíme?
Pretože mi sami chceme trpieť - sami si to prajeme - naše podvedomie to chce.
Utrpením človek živí zlo - živí energiou démonické bytosti a to nie je dobré.
Dôležité je aj nadobudnutie uvedomenia, že človek trpieť nemusí (väčšina ľudí je presvedčená skôr o opaku že trpieť musí), že existuje riešenie ako z toho von. A to je cesta šamanizmu a meditácie.
Ako sa zbaviť utrpenia?
Aby sme sa zbavili utrpenia, tak potrebujeme sa vyladiť na svoje podvedomie a pracovať s ním. Vyladiť sa na tú zložku ktorá nás núti trpieť. Tu je riešenie ako sa zbaviť utrpenia alebo ho obmedziť:
Čo sa týka utrpenia tak cesta ako si zmenšiť utrpenie je aj dokázať sa správne naladiť na podvedomie, snažiť sa prežívať v podvedomí harmóniu. Tiež je dobré nejak si nejak správne vizualizovať so zavretými očami, ako sa ti veci v nasledujúcom dni budú dariť riešiť ľahko, ako budeš mať harmonický deň bez utrpenia a komplikácii, ako budeš počas dňa prežívať samé pozitívne náhody. Vyžaduje si to určitý cvik, ono je sa zrejme hlavne treba v podvedomí v predstavách/vizualizácii sa vybračne frekvenciou presne naladiť na túto realitu.
Nie je dobre lipnúť na pohodlnosti života, pretože pri pohodlnosti duchovne človek nerastie, stagnuje, prípadne ho to v duchovnom raste posunie vyložene dozadu.
Aj u niektorých detí a mladých ľudí si všímam, že hoci sa v jadre zdajú byť duchovne veľmi vyspelí a čistí, na druhej strane im chýba určitá hĺbka a vážnosť. Nezažili v živote ešte veľa utrpenia (ešte sa im nestihli znečistiť čakry, tak utrpenia veľa nemajú, rodičia sa o nich po všetkých stránkach postarajú) ktoré by ich v duchovnom raste malo dosť posilniť.
Na druhej strane pozorujem aj určitú časť takých ľudí, ktorí sú duchovne tak veľmi nízky, že ani utrpenie ich nedokáže v duchovnom raste posunúť dopredu, ale častokrát žiaľ ešte opačne smerom dozadu.
Môžem uviesť aj príklad: Nemusí ísť len o náboženských ľudí, ale v prípade náboženských ľudí si títo ľudia interpretujú utrpenie ako nedostatočnú vieru a nedostatočnú vernosť k ich "Bohu" a k náboženským dogmám. Utrpenie ich teda len silnejšie a silnejšie privádza k otroctvu dogmatického náboženstva, na miesto toho, aby si aj v súvislosti s utrpením uvedomili, že náboženstvo im nič (dobré) dať nemôže a nič (dobré) nedáva. Utrpenie by ich po správnosti malo od náboženstva odradiť.
(Tiež aj cirkev dokáže veľmi cynicky zneužiť utrpenie ľudí na vymývanie mozgov, napr. v nemocniciach pobehujú katolícki kňazi a dávajú ľuďom pomazanie chorých a spovedajú ich. Ak takýto človek potom zomrie, v astrálnom svete bude mať kvôli takýmto obradom zbytočne veľa utrpenia po takom náboženskom zaklínaní z ktorého ide len negatívna energia)
Ale teraz by som to zobral z toho uhľu pohľadu, prečo netrpieť, resp. prečo trpieť čo najmenej:
Dobré by bolo aj zadefinovať si, čo to vlastne utrpenie je. Je to dosť abstraktný a veľmi široký pojem, pod ktorým sa toho myslí veľmi veľa:
ide o finančné problémy,
najrôznejšie negatívne "náhody" v živote, najrôznejšie komplikácie a prekážky v živote,
rôzne spoločenské problémy v medziľudských vzťahoch, nepríjemní ľudia, rodinné problémy,
zdravotné problémy.
Utrpenie tiež človeka obmedzuje v osobnej slobode, napr. nakoľko je človek časovo silne zaneprázdnený pretože musí veľa pracovať, nemôže si nájsť čas na meditáciu alebo rozjímanie. V takomto prípade utrpenie človeka brzdí aj v duchovnom raste.
V budhizme sa veľmi nerozumiem veľmi som ho neštudoval, ale pokiaľ viem aj celé budhistická filozofia sa viac menej točí len o odstránení utrpenia, čo je pochopiteľne rozumná a múdra filozofia.
***********************************
Prečo trpíme?
Pretože mi sami chceme trpieť - sami si to prajeme - naše podvedomie to chce.
Utrpením človek živí zlo - živí energiou démonické bytosti a to nie je dobré.
Dôležité je aj nadobudnutie uvedomenia, že človek trpieť nemusí (väčšina ľudí je presvedčená skôr o opaku že trpieť musí), že existuje riešenie ako z toho von. A to je cesta šamanizmu a meditácie.
Ako sa zbaviť utrpenia?
Aby sme sa zbavili utrpenia, tak potrebujeme sa vyladiť na svoje podvedomie a pracovať s ním. Vyladiť sa na tú zložku ktorá nás núti trpieť. Tu je riešenie ako sa zbaviť utrpenia alebo ho obmedziť:
Čo sa týka utrpenia tak cesta ako si zmenšiť utrpenie je aj dokázať sa správne naladiť na podvedomie, snažiť sa prežívať v podvedomí harmóniu. Tiež je dobré nejak si nejak správne vizualizovať so zavretými očami, ako sa ti veci v nasledujúcom dni budú dariť riešiť ľahko, ako budeš mať harmonický deň bez utrpenia a komplikácii, ako budeš počas dňa prežívať samé pozitívne náhody. Vyžaduje si to určitý cvik, ono je sa zrejme hlavne treba v podvedomí v predstavách/vizualizácii sa vybračne frekvenciou presne naladiť na túto realitu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára